V lete 2006 vyhorel bratislavský sklad firmy Detox, ktorý sa nachádzal v blízkozti bývalej továrneu Matador v Petržalke. Našťastie nikto z občanov Petržalky vtedy nebol zranený. Domnievam sa však, že sklady chemických látok za žiadnych okolností nemali byť v blízkosti obytných zón a domov.
Na podnet viacerých občanov Petržalky som preto vtedy rozbehol petíciu za zdravú Petržalku pod názvom Sklady nebezpečných chemikálií v Petržalke nechceme. Občania svojimi podpismi žiadali magistrát hl. m. SR, aby preklasifikoval túto lokalitu z výrobnej zóny na zmiešané územie. Našu petíciu vtedy podporilo vyše 3.000 ľudí a všetkým patrí vďaka za ich občiansky postoj.

Možno to mnohí nevedia, ale Bratislava je mesto so starodávnymi lodníckymi tradíciami. Žiaľ v hlavnom meste nemáme ani jedno zariadenie, ktoré by sústreďovalo a dokumentovalo históriu plavby a poskytovalo širokej verejnosti možnosť na vlastné oči nahliadnuť do histórie vodnej dopravy na Slovensku.

Pri redukcií liniek MHD v Bratislave sa zdvihla vlna odporu aj v Mestskej časti Petržalka. Obyvatelia z oblasti bývalej starej Petržalky protestovali proti plánovanému zrušeniu linky 89 k petržalskému cintorínu. Spolu so zástupkyňami petičného výboru sme naformulovali jasné znenie hromadnej požiadavky. Argumentovali sme tým, že ide o často využívanú a potrebnú linku. Rozhodnutie o ukončení danej linky uškodí nielen obyvateľom blízkeho okolia, ale aj všetkým návštevníkom cintorína Petržalka.

NEMECKÝ VESLÁRSKY KLUB bola krásna budova na nábreží Dunaja postavená vo funkcionalistickom štýle. Situáciou okolo tejto budovy sa zaoberám už dlhšiu dobu, lebo už roky chátra a je v dezolátnom stave. A to napriek aj tomu, že ide o národnú kultúrnu pamiatku ktorá už žiaľ nie je v rukách štátu.

Počas komunikácie s občanmi v ostatnom období som ja a moji kolegovia, aktivisti z občianskeho združenia Mladá Petržalka zaznamenali, že jedným zo závažných problémov životného prostredia a verejného poriadku v Petržalke je nedostatok odpadkových košov na drobný komunálny odpad.
Nachádzajú sa prevažne na zastávkach MHD resp. na terasách, ale vo všeobecnosti je ich pomerne málo. Chýbajú najmä na námestiach a v blízkosti obchodov a pohostinstiev, kde sa preto hromadia na chodníkoch odpadky a cigaretové ohorky.

V rámci svetovej ekonomickej krízy ochladlo aj developerské úsilie na území Petržalky. Napriek tomu niektoré projekty sú stále živé, ako napríklad investičný zámer s názvom „Polyfunkčný komplex budov, Einsteinova ul., Bratislava - Petržalka“. Začiatok tohto projektu sa datuje ešte do roku 2000. Vtedy išlo o viac-menej nižšiu výstavbu s ktorou väčšina ľudí z okolia súhlasila. Malo ísť o doplnkovú infraštruktúru (obchody, služby), ktorá by zároveň vytvorila prirodzenú bariéru medzi sídliskom a blízkou diaľnicou.

V lete 2010 sme spolu s priateľmi rozbehli petičnú iniciatívu za revitalizáciu a záchranu jazera Draždiak. Najväčším problémom najväčšieho petržalského jazera sú káble vysokého napätia, ktoré sa tiahnu ponad vodu. Preto sa Draždiak nemôže sa stať oficiálnym verejným kúpaliskom s plážami, sociálnymi zariadeniami a službami. Okrem prekládky vysokého napätia v našej petícií žiadame zastavenie akejkoľvek ďalšej výstavby na Draždiaku a celkovú revitalizáciu okolia jazera. Našu petíciu adresujeme vedeniu mestskej časti Bratislava-Petržalka a oficiálne zbieranie sme zahájili koncertom priamo na Draždiaku.

Jedným z najpálčivejších problémov občanov Petržalky je nadmerné zahusťovanie a nezmyselná výstavba. Preto som spolu s priateľmi rozbehol petičnú iniciatívu za vznik STAEVBNEJ POLÍCIE. V nej žiadame Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, aby v čo najkratšom čase pripravilo novelizáciu stavebného zákona a následnú úpravu ďalších nadväzujúcich právnych predpisov tak, aby sa výrazne zvýšila účinnosť právnych prostriedkov pre boj zo tzv. „stavebnou kriminalitou“. Vznik tzv. „stavebnej polície“, ktorú chápeme ako zakotvenie súhrnu opatrení, by uľahčili boj proti čiernym stavbám.

Spolu s bratom Jurajom Krížom, ktorý je poslancom MZ v Petržalke sme sa počas roka 2009 zamerali na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v MČ Petržalka. Išlo o balík jednorazových dopravných opatrení, ktoré boli riešené ako mimorozpočtové iniciatívy realizované prostredníctvom poslaneckých interpelácií.

Na problematické úseky nás počas celého roka upozorňovali samotní občania Petržalky. V roku 2009 bolo zrealizované umiestenie retardéra na Jasovskej a medzicestná bariéra pri OC Aupark. V roku 2010 sa nám dúfam podarí zrealizovať ohlásené doplnenie osvetlenia na Markovej ulici a Vlasteneckom námestí a tiež zvýšiť bezpečnosť na prechode pre chodcov na Jiráskovej ulici (Markova ulica v dotyku s Fedinovou).

Sad Janka Kráľa je ako najstarší historický park v strednej Európe národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň obľúbenou oázou pokoja a relaxu bratislavských rodín s deťmi a širokej verejnosti. Preto je paradoxné, že priamo v jeho strede sa nachádza verejný dom Messalina. Je priam nepredstaviteľné, že by sa podobné „zariadenie“ vyskytlo v londýnskom Hyde Parku alebo parížskom Versailles.

Uvedomujem si, že prevádzkovateľ zrejme splnil všetky právne normy platné na území SR. Napriek tomu mi existencia „bordelu“ v strede historického parku prekáža z etických a kultúrnych dôvodov. Domnievam sa, že tento stav je rozpore s verejným záujmom, duchom a poslaním Sadu Janka Kráľa.

V blízkosti Hálovej ulice pred kaviarňou Net-Café sa istý investor opäť pokúšal vybaviť povolenie na výstavbu deväťpodlažného polyfunkčného objektu s bytmi. Tento projekt je absolútne neprijateľný, nakoľko ide o trávnatú plochu, ktorá plní rekreačnú a oddychovú úlohu. Daná lokalita je zaradená do tzv. stabilizovaného územia a v súčasnosti je tam akútny nedostatok parkovacích miest. Ďalším zahusťovaním by došlo k zhoršeniu štandardu bývania v danej lokalite.

Obyvatelia mestskej časti Petržalka prejavili ostrý nesúhlas s výstavbou polyfunkčného objektu Vista Tower na Šrobárovom námestí. S daným problémom sa obrátili na mňa, ako na poslanca mestského zastupiteľstva zvoleného z tejto časti Bratislavy. Občanom najviac prekážala plánovaná výška budovy, hustota zástavby a problematická dopravná dostupnosť nového objektu. Pôvodný projekt počíta s počtom nadzemných podlaží o počte 24!  

Lokalita bývalej MATADORKY je v súčasnosti  zanedbané územie, ktoré treba nutne revitalizovať. Je v záujme mestskej časti a jej obyvateľov, aby daná lokalita dostala ľudský urbanistický vzhľad.
 
Lokalitu plánuje prebudovať zahraničný investor, ktorý si nechal spracovať urbanistickú štúdiu. Obyvateľom z okolia sa však jeho zámery nepozdával. Obrátili sa na mňa a vzniesli svoje oprávnené požiadavky. Najviac sa obávali možného vyvlastňovania pozemkov, na ktorých majú postavené svoje rodinné domy.

V lete 2006 vyhorel bratislavský sklad firmy Detox, ktorý sa nachádza blízko podniku Matador v Petržalke. Našťastie nikto z občanov Petržalky tentoraz nebol zranený. Napriek tomu si myslím, že sklady chemických látok za žiadnych okolností nemali byť v blízkosti obytných zón a domov.

Na podnet viacerých občanov Petržalky som sa preto rozhodol rozbehnúť petíciu za zdravú Petržalku pod názvom Sklady nebezpečných chemikálií v Petržalke nechceme. Občania svojimi podpismi žiadali magistrát hl. m. SR, aby preklasifikoval túto lokalitu z výrobnej zóny na zmiešané územie!